Na ranných kruhoch v 6.A sme dnes vytvorili priestor, kde sa trénovala komunikácia cez zážitok. Aktivita, ktorá deti vtiahla do deja, rozhýbala ich premýšľanie. Žiaci sa učili vnímať druhých a zároveň si uvedomovať, že vlastnosti človeka sa často skrývajú „medzi riadkami“.
Trieda sa na chvíľu premenila na miesto plné „nových identít“. Každý žiak dostal rolu fiktívnej postavy – nie však opísanú priamo. Jej charakter, vlastnosti alebo záľuby boli situačne ukryté v texte, z ktorého si ich každý musel sám vyvodiť. Až potom sa mohol pustiť do hľadania svojej „dvojičky“ – osoby, ktorá najviac zodpovedala profilu, ktorý bol určený. Dievčatá tentokrát sedeli a chlapci sa posúvali od stola k stolu. Jeden dialóg mohol trvať len jednu minútu. Za ten čas žiaci museli zistiť svojimi otázkami, či práve oni dvaja tvoria pár. Nikto neostal pasívny – každý musel aktívne počúvať, klásť otázky a zároveň uvažovať nad tým, aký vlastne „je“, keďže odpoveď nemal napísanú priamo pred sebou. Ak dvojica usúdila, že fiktívne charaktery patria k sebe, prišli ku katedre a overili si to. Ak tvorili skutočne dvojicu, hra pre nich skončila.